Katarín Zima

A k čomuže?

K strunám ~ hlboko transcendentná.

K jej maternici ~ všade začínajúca, nikde nekončiaca!

K nemu ~ ďakujúca za celý kýbeľ nepredvídateľností, rusínskej svojskosti, za genotyp aj fenotyp. Za možnosť byť katarínzimou.

K zástupu pocestných ~ pozorujúca, učiaca sa. Spektru: farieb ~ tvarov ~ vlasov ~ kostier ~ zubov ~ trupov… dlhotrupých aj nie ~ hodnôt ~ presvedčení ~ zmyslov ~ cieľov ~ bytí ~ vybití aj dobití ~ rozhodnutí o existencii života a smrti.

A k sebe? Vskutku vesmírna! Ešte doplniť zásoby súcitu a odvahy, a môžeme vyplávať na intergalaktickú jazdu húštinami sveta.

No ale už vážne, čo si o tom myslíš ty?

… v ironickosti bytia už veľa nie… Mysliaci orgán som schovala na to najtajnejšie miesto v matnom kufri od cella a moju analytickosť si šetrím … na vyhodnotenia kampaní, pestrofarebnosť tabuliek, kliki v DAW-ku a tak.

Dnes dýcham vôňu vlastnej duše. Cítim jej beat. A to je pre mňa viac, než akákoľvek ilúzia romantických súznení…

A ešte niečo ~ všetkým tým skutočne milujúcim, tým skláňam poklonu za ich otvorenosť srdca! Ste pre mňa vzorom. Ste biela ruža na staroľubovnianskej skládke odpadu. S tak akurát ostrými tŕňami a s tak akurát prieraznou vôňou. Ste mňam.